V časopisoch venujúcich sa primárne bývaniu, interiérom a nábytku (napr. časopisy Pekné Bývanie, Dom a Byt, Nový Čas Bývanie…) býva publikovaných mesiac čo mesiac množstvo článkov sprevádzaných ešte väčším množstvom zaujímavých fotografií. Mnoho (dokonca môžem pokojne povedať – väčšina) týchto článkov a fotografií je platené PR výrobcov, predajcov, dizajnérov a zvyšná časť obsahu časopisov o bývaní je viac menej „vata“ – výplňové bla-bla-bla, snažiace sa viac či menej presvedčivo navodiť dojem periodika, poskytujúceho svojim čitateľom (alebo čitateľkám?) nenahraditeľné odborné rady. Autormi článkov sú nie len interní redaktori a redaktorky, ale neraz aj oslovení zástupcovia samotných výrobcov či predajcov nábytku, alebo dizajnérov a realizátorov interiérov. Z titulu ich funkcií čitateľ naozaj očakáva erudovaný názor na problematiku a preto si vstrebávaním prezentovaných myšlienok utvára vnútornú mapu, aký nábytok, aké technické riešenie, aký dizajn, aké farby, aké materiály alebo napríklad aký interiér je preňho tým naj. Tak veľa titulov, tak veľa rokov publikovania, tak veľa stránok, tak veľa písmen, toľko ochotných čitateľov pripravených kupovať a vstrebávať múdrosti…
Aj keď ma k napísaniu tohoto článku vyprovokovali už pred dlhším časom práve redaktorky a obsah z časopisu Pekné Bývanie, im dnes iba odkazujem, aby sa snažili pomenúvať veci správnym menom – tie „dzindziky“ namontované na predných plochách dvierok a čielok sa nevolajú príchytky, ale úchytky či madlá. V najbližšej dobe však podrobím ostatné číslo časopisu Pekné Bývanie dôkladnej analýze a následne svoje zistenia o prehreškoch zverejním. Dnes sa bližšie pozriem na „ódu na nábytok Decodom„, zverejnenú v časopise Dom a Byt 3/2010.
Autor v článku pojednáva o kvalite nábytku – konkrétne o kvalite nábytku kuchynského. Po úvodných zahrievacích a viac menej nič nehovoriacich odstavcoch sa bližšie pozrel na prvý znak, jasne oddeľujúci kvalitný kuchynský nábytok od nekvalitného – kvalitatívnu nevyváženosť jednotlivých konštrukčných prvkov nábytku, a ako príklad použil podperky pod police. Podľa neho by sme mali pri kúpe kuchyne spozornieť vždy, keď narazíme na plastové podperky. Áno, plastové policové podperky naozaj nie sú vhodné do kuchynského nábytku, a ak by náhodou uniesli čo i len váhu prázdnej police, zopár tanierov by ich už určite bez okolkov polámalo. Zarážajúci je však fakt, že kuchyne s plastovými policovými podperkami sa v súčasnej dobe jednoducho nevyrábajú (ani u nás, ani v Číne ani v Poľsku), čo by mal odborník na slovo vzatý určite vedieť. Ak autor článku objaví kuchyne, ktoré takéto podperky obsahujú, miestoprísažne vyhlasujem, že „zožeriem cirokovú kefu“ okorenenú všetkými plastovými podperkami z tejto kuchyne. Momentálne však platí, podsúvaný názor, že každá kuchyňa s kovovými policovými podperkami je kvalitná, nie je pravdivý. V súvislosti s policovými podperkami a kvalitou kuchynského nábytku by som sa na autorovom mieste možno viacej sústredil na vyhotovenie dierok pre podperky (nedostatočná hĺbka alebo príliš veľký priemer dierky a tým pádom vypadávanie podperky, nerovnomerná výška dierok a tým pádom „hompáľanie“ police na podperkách…).
Ďalej autor tvrdí, že základná surovina používaná pri výrobe nábytku je drevotriesková doska. Aj keď nesúhlasím, že drevotrieskové dosky sú „surovina“ a tvrdím, že drevotrieska je „polotovar“, môžeme toto moje „šťuchnutie“ kľudne brať ako chytanie za slovíčka. Pochválim teda autora a súhlasím, že drevotrieskové dosky sú naozaj mnoho krát základný stavebný prvok nábytku – a mnoho krát aj kvalitného nábytku. Avšak za zmienku by určite stálo spomenúť, že naozaj bezkompromisne kvalitný nábytok by mal byť vyrobený z iného materiálu ako z drevotriesky – spomeniem napríklad MDF, laťovku, masívne drevo (a taktiež aj kvalita drevotriesky kolíše od výrobcu k výrobcovi ) – a spôsob, ako sa dá takýto materiál identifikovať. Keďže sa však v článku velebia kuchyne Decodom nižšej až strednej cenovej hladiny, ktoré sú skonštruované primárne naozaj iba z drevotriesky, autor mlčí… alebo nevie.
Povšimnutia hodným detailom odlišujúcim kvalitu od nekvality je podľa autora aj príliš odlišný odtieň vnútorných a vonkajších povrchov kuchynských skriniek. Tak za prvé – iný odtieň interiéru kuchynských skriniek môže byť zámer dizajnéra (zvlášť napríklad pri presklených alebo otvorených skrinkách) a dizajn určite prispieva ku skvalitneniu (estetiky) kuchyne, za druhé – v súčastnosti vyrábané veľkoplošné materiály používané na výrobu nábytku, ktoré majú pohľadovú plochu inej farby ako plochu vnútornú patria naopak medzi kvalitnejšie a exkluzívnejšie materiály (napríklad drevotrieskové dosky rady Emotion na ilustračnom obrázku) a za tretie – samotné kuchyne Decodom majú mnoho krát osadené fóliované dvierka z MDF, kedy ich predná plocha je v úplne inom materiálovom a farebnom vyhotovení, ako zadná plocha. Z toho vyplýva, že autor A. nevie o čom píše, B. kuchyne Decodom sú nekvalitné.
Taktiež by sa na prvý pohľad dalo súhlasiť s tvrdením, že kvalitné kuchyne sú také, ktorých skrinky majú aj zadné hrany (tie ktoré nevidíte, pretože sú otočené smerom ku stene) ošetrené (olepené) hranovacou páskou a zjavne tým boli myslené spodné kuchynské skrinky. Ale čo horné kuchynské skrinky? Majú kuchyne Decodom ohranované zadné hrany aj týchto skriniek? Alebo montážna partia dokáže zavesiť horné kuchynské skrinky na stenu vodotesne? A čo horné hrany spodných skriniek, na ktorých je namontovaná kuchynská pracovná doska? Alebo bočné a zadné hrany poličiek? Ako je na tom napríklad obývačkový alebo jedálenský nábytok v otvorených dispozíciách interiéru? Stavím sa o čo chcete, že ani jeden spomínaný nábytkový dielec nie je na týchto miestach pri kuchyniach Decodom ošetrený proti vlhkosti. Je pravda, že v prípade havárie (napríklad nekontrolovane a dlhodobo striekajúca voda v kuchyni) by takto vyrobená kuchyňa lepšie odolala vnikajúcej vlhkosti, avšak pri bežnom používaní nie je možné, aby sa skrinky zničili. Tvrdím, že kuchyne, ktoré nemajú zadné (neviditeľné) hrany olepené hranovacou páskou, môžu byť a veľa krát aj sú) kvalitné. A ak už má kuchynská skrinka olepené aj neviditeľné hrany, zaujímalo by ma autorovo doplnkové vysvetlenie, prečo je to skrinka nekvalitná, iba z toho dôvodu, že je v inej farebnosti hrany. Je už naozaj do plaču, že obrázok v článku, ktorý má ilustrovať problematiku ošetrovania zadných hrán proti vlhkosti je autorom – odborníkom prezentovaný ako kuchynská skrinka s pracovnou doskou (ktorej zadná hrana nie je vraj taktiež ošetrená – takéto kuchynské pracovné dosky sa nevyrábajú!!) – skutočnosť je však taká, že na obrázku je skrinka so zdvojeným horným dnom, ktorá s kuchyňou nemá takmer určite nič spoločného.
Spomínané závesy (nábytkové pánty) „s priemerom 35 milimetrov“ neexistujú – autor mal možno na mysli závesy s miskami priemeru 35 milimetrov. Pánty so spomínaným priemerom misky 26 milimetrov sa možno vyrábajú a používajú taktiež, avšak môžem vám garantovať, že na lacnom a nekvalitnom nábytku ich nenájdete. Prečo? Pretože 35 milimetrové pánty sú štandard, používaný skoro všade a tak často, že ich nákupná cena je rádovo nižšia, ako u iných špeciálnych a menej často používaných pántov.
V súčastnosti aj ten najobyčajnejší bežne používaný čínsky alebo poľský nábytkový pánt (nábytkový záves) dosahuje určitú základnú kvalitu a preto pri častom otváraní a zatváraní dvierok pri lacnom a menej kvalitnom nábytku skôr ako pokazenie závesu hrozí jeho „vykývanie“ – uvoľnenie z drevotrieskového boku kuchynskej skrinky. Taktiež by ma zaujímalo, aký ma autor recept, na identifikáciu kvalitného a menej kvalitného nábytkového závesu laikom priamo v predajni s nábytkom.
Ak si autor naozaj myslí, že sú kvalitné kuchynské výsuvy (zásuvky, šuflíky…) v ponuke iba v šírkach od 30 do 120 centimetrov (ja chcem 295 milimetrov…), kvalitná kuchyňa je pre užívateľa taká, pri ktorej si vie jednoducho odmontovať čelo zásuvky (načo to bude pre boha robiť?) a vrcholom kvality je zásuvka, ktorá unesie basu piva (pivo je chutné iba vychladené, najlepšie na siedmom schode :) ), koľajničku výsuvu nazýva „vodiaca lišta“, tak ja pred radami takéhoto „odborníka“ – šéfredaktora časopisu o bývaní!!! – každého vystríham.
A takto by sa dalo pokračovať všetkými zvyšnými odstavcami celého (PR) článku. Ak by som bol obvinený z prílišného detailizovania, môžem upozorniť, že sám autor takmer na jeho konci píše „… pamätajte si: kvalitný výrobca ponúka kvalitný detail. Ten je sprievodným znakom kvality.„. Pretože slovenské časopisy o bývaní, ktoré si kupuje väčšinový čitateľ sú takýmito textami neraz preplnené, podľa môjho názoru je ich textový obsah nekvalitný – klamlivý, nepravdivo alebo polopravdivo (z nevedomosti, zámerne…) informujúci. Ale fotografie sú v nich neraz naozaj krásne :)
V ďalšom pokračovaní tohoto miniseriálu sa bližšie pozrieme na obsah časopisu Pekné Bývanie.
