Nábytok na mieru: neplaťte za vzduch

Kvalitný nábytok je pre väčšinu z nás pomerne vysoká investícia. Preto každé konštrukčné, výrobné či logistické riešenie, ktoré pomôže znížiť jeho cenu, dokáže usporiť mnoho peňazí. My, zákazníci, musíme svojim správaním pri nákupe nábytku docieliť, aby takto ušetrené prostriedky (alebo ich čo najväčšia časť) neostávali na účtoch výrobcov, ale v našich peňaženkách. Sektorový nábytok má svoju maloobchodnú cenu nastavenú vopred, a preto priestor na jej prípadné znižovanie ostáva zvyčajne už iba pri zjednávaní s predajcom. Iná situácia nastane, ak kupujete atypický nábytok (nábytok vyrábaný na mieru). V tomto prípade môžeme výrobcu nábytku svojimi požiadavkami nasmerovať na použitie určitého konštrukčného riešenia, alebo – ak vieme, že náš budúci nábytok takéto konštrukčné riešenie bude obsahovať – dáme toto výrobcovi jasne najavo.

18 milimetrov je štandardná hrúbka drevotriesky, ktorá sa používa pri výrobe nábytku. Vo väčšine prípadov takto hrubá drevotrieska vyhovuje tak po pevnostnej ako aj po estetickej stránke. Pri realizáciách ucelených interiérových riešení, ich jednotlivých súčastí alebo taktiež aj pri solitérnych nábytkových prvkoch však často zo strany interiérového dizajnéra alebo architekta vyvstane práve z hľadiska estetiky požiadavka na nábytok z drevotrieskových dielcov väčšej hrúbky. Výrobcovia nábytku v týchto prípadoch použijú metódu tzv. „zdvojenia“, pri ktorej sa plošným zlepenín dvoch vrstiev drevotriesky v štandardnej hrúbke 18 milimetrov dosiahne požadovaný efekt – drevotrieska hrúbky 36 milimetrov (touto metódou sa dajú samozrejme spojovať aj hrúbky 10 a 18 milimetrov, alebo vzájomne zlepiť aj tri či dokonca ešte viacej vrstiev…). Takouto metódou boli vyrobené aj jednotlivé nábytkové dielce na výrobu korpusu skrine v prvom obrázku. Tento jednoduchý korpus skrine pozostáva z pravého a ľavého boku, horného a spodného dna a chrbáta (zadnej steny), a na prvý pohľad (a po namontovaní skrine už aj na všetky ďalšie pohľady :) ) by sa mohlo zdať, že boky a dná sú vyrobené z dosiek hrubých 36 milimetrov.

Pozrime sa však na túto skriňu z výšky a zistíme, že vyššie spomínanú metódu zdvojovania drevotriesky použil výrobca nábytku de facto iba pri pravom boku. Prečo? Je to totiž jediný dielec tohoto atypického nábytku, ktorý bude viditeľný z oboch strán t.j. aj z vnútra skrine aj pri pohľade z vonka. Zvyšné dielce sú skonštruované tak, aby druhú vrstvu, ktorá bude „neviditeľná“ (zakrývať ju bude stena, podlaha, strop…) nahradil iba úzky pás drevotriesky. Tento pás môže byť dokonca z úplne iného dekoru ako zvyšok „viditeľných“ častí. Výrobcovia nábytku môžu na tento pás použiť ľubovolný odpadový materiál, ktorý sa doteraz iba povaľoval po dielni a jeho jediným údelom mohol byť už iba pobyt v kotli na tuhé palivo :) .

Na výrobu pravého boku skrine o rozmere 2600 x 600 x 36 milimetrov použili v stolárskej dielni 3,12 metra štvorcového drevotriesky. Na ľavý bok (tretí obrázok) však už iba 1,56 metra štvorcového (k nim treba pripočítať – možno už dávno odpísaný – odpadový materiál na výrobu pásov), čo je úspora materiálu 30 – 40 percent! Rovnako môže stolár postupovať aj pri konštrukcii spodného a horného dna skrine, alebo trebárs aj pri výrobe stolovej dosky. Ostáva už iba na vás, či mu za vzniknutú vzduchovú medzeru zaplatíte, alebo vám znížené materiálové nároky na výrobu takéhoto výrobku premietne do nižšej ceny za nábytok.